Duševné vlastníctvo, autorské právo | Ingenium Slovakia.jpg

27.9.2015

Dávame do pozornosti niektoré nové predbežné otázky predložené Súdnemu dvoru EÚ. Otázky sa týkajú najmä známkového práva, ale aj vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

C-419/15 vo veci Thomas Philipps týkajúcej sa interpretácie nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajne Spoločenstva týkajúcej sa vymožiteľnosti práv nadobúdateľom (výhradnej) licencie v prípade, keď nebol zapísaný do registra dizajnov Spoločenstva.

C-252/15P vo veci Naazneen Investments Ltd v. OHIM týkajúcej sa registrácie ochrannej známky "SMART Water"  v kontexte skutočného používania

C-427/15 vo veci New Wave CZ týkajúcej sa výkladu čl. 8 ods. 1 smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, konkrétne, či po ukončení konaní, v ktorých bolo deklarované, že došlo k porušeniu práv duševného vlastníctva, môže žiadateľ v samostatnom konaní žiadať o informácie o pôvode a disitribučných sieťach tovarov a služieb, v rámci ktorých došlo k porušeniu týchto práv (napríklad pre účely kvantifikovania škody a následnej náhrady škody).

C-346/15P vo veci Steinbeck GmbH v. OHIM týkajúcej sa ochrannej známky "BE HAPPY" v kontexte nedostatku rozlišovacej spôsobilosti na základe toho, že by mohol byť vnímaný ako reklamný slogan. Podľa názoru odvolateľky, toto je v priamom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej práve toto samotné nepostačuje, aby sa zamietla existencia rozlišovacej spôsobilosti.Všeobecný súd okrem toho nedoložil žiadnu konkrétnu súvislosť medzi ochrannou známkou „BE HAPPY“ a tovarmi, ktoré sú v tejto súvislosti zapísané, ktorá by nevyžadovala minimum výkladu príslušnou skupinou verejnosti. Došlo skôr k vytvoreniu svojvoľného prepojenia medzi tovarmi a označením, ktoré aj keby bolo pravdivé, by vyžadovalo úsilie o výklad príslušnou skupinou verejnosti.Všeobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri použití kritérií pre hodnotenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky „BE HAPPY“.

C-295/15P vo veci Matratzen Concord v. OHIM týkajúcej sa ochrannej známky Spoločenstva "Arktis" z dôvodu absencie skutočného použitia. Odvolateľka namieta, že Všeobecný súd nesprávne zohľadnil predaje firmy Breiding v prospech napadnutej ochrannej známky. Počty predané firmou Breiding počas sporného obdobia od roku 2006 do roku 2009 sa nemali zohľadniť.Pri preskúmaní riadneho používania Všeobecný súd nesprávne zohľadnil tovary označené ako „Arktis Line“ a nie „Arktis“, a zastával názor, že prípona „Line“ je výlučné opisná.Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, keď vychádzal z riadneho používania napadnutej ochrannej známky, hoci objem predaja tovarov majiteľa ochrannej známky bol výnimočne nízky. Napokon Všeobecný súd neprihliadol na skutočnosť, že riadne používanie sa týka „lôžkovín“ a „prikrývok“. Majiteľka ochrannej známky však predložila doklady používania ochrannej známky iba pre „prikrývky“, nie však pre iné lôžkoviny ako napr. vankúše a matrace. Z ochrannej známky by tak bolo potrebné vymazať minimálne „lôžkoviny“. 

C-251/15P vo veci Emsibeth v. OHIM týkajúcej sa obrazovej ochrannej známky "Nael" a porušenia, resp. nesprávnej aplikácie čl. 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 207/2009. Odvolateľka tvrdí najmä nesúlad s kritériami na posúdenie niektorých pojmov použitých Všeobecným súdom. Napadnutý rozsudok sa zdá byť nekoherentný v tom zmysle, že hoci považoval priemerného spotrebiteľa – definovaného ako príslušná verejnosť – za „riadne informovaného, ako aj primerane pozorného a obozretného“, pokiaľ však ide o konkrétne posúdenie jeho skutočnej schopnosti rozlíšiť dve zjavne odlišné ochranné známky, považuje tohto spotrebiteľa za absolútne povrchný subjekt, ktorý nie je schopný vykonať samostatné posúdenia s nízkym stupňom náročnosti.