Duševné vlastníctvo, autorské právo | Ingenium Slovakia.jpg

9.4.2014

Súdny dvor Európskej únie rozhodnutím zo dňa 8.4.2014 vo spojených veciach C‑293/12 a C‑594/12 s okamžitou účinnosťou zneplatnil smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES. Smernica bola v roku 2007 do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 654/2007 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Prijatie smernice 

Prijatie Smernice bolo dôsledkom opatrení Európskej únie týkajúcich sa boja proti terorizmu v nadväznosti na teroristické útoky uskutočnené v Madride v marci 2004 a v Londýne v júni 2005. Britské predsedníctvo Rady EÚ preto považovalo prijatie legislatívy, ktorá by umožňovala uchovávanie veľkého množstva dát o elektronických komunikáciách občanov za účelom odhaľovania závažných zločinov za jednu zo svojich vtedajších priorít. Včerajším rozhodnutím sa však Súdny dvor EÚ k Smernici vyslovil ako ku prehnanej reakcii. Smernica, resp. u nás zákon o elektronických komunikáciách, umožňuje poskytovateľom elektronických komunikačných služieb uchovávať množstvo údajov o všetkých občanoch Európskej únie, z akýchkoľvek prostriedkov elektronickej komunikácie, v rozmedzí od 6 mesiacov až do 2 rokov.

Uchovávanie údajov a základné práva a slobody občanov EÚ

Údaje o občanoch sú v právnom rámci stanovenom Smernicou uchovávané pre účely orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s vyšetrovaním závažných zločinov, obzvlášť závažných zločinov a zločinov terorizmu. Súdny dvor EÚ sa vo svojom rozhodnutí v tejto súvislosti venoval najmä kompatibilite smernice zo základnými právami a slobodami chránenými právom únie, osobitne právu na súkromný život a právu na ochranu osobných údajov. Rovnako, keďže smernica neobsahuje presné pravidlá prístupu k týmto údajom a podmienky nakladania s nimi, Súdny dvor uviedol, že konflikt ustatnovení smernice so základnými právami je disproporčný a nedostatočne upravený, čím dochádza k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú minimálnu mieru. V súvislosti so smernicou stojí za zmienku aj podanie 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky z novembra 2012, ktorým žiadajú o vyslovenie nesúladu zákona o elektronických komunikáciach s Ústavou Slovenskej republiky.

Dôsledky neplatnosti

Členské štáty majú v zásade dve možnosti ako reagovať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Zákonodarca má možnosť transpozičný právny predpis zrušiť alebo zosúladiť jeho ustanovenia s výhradami Súdneho dvora EÚ týkajúcimi sa proporcionality. Operátori a poskytovatelia elektronických komunikačných služieb majú s najväčšou pravdepodobnosťou možnosť neaplikovať transpozičný právny predpis a keďže pokračovanie v uchovávaní osobných údajov by mohlo znamenať porušenie európskych pravidiel na ochranu osobných údajov, tiež odstrániť tieto údaje zo svojich serverov. Na prípadnú reakciu zo strany Európskej komisie vo forme odporúčania bude však potrebné ešte počkať. 

Dokumenty na stiahnutie: